I'm sorry..

4. června 2013 v 18:52 | Bé |  Short stories
K napísaniu tejto poviedky ma 'priviedla' jedna pieseň.. ako som ju tak počúvala.. pochytilo ma akési nutkanie... Viem.. možno je to čudné, ale.. vždy keď ju počujem.. nahrnú sa mi do očí slzy.. a.. ja vtedy 'zložím svoju masku'.. takže.. 'v príbehu nehľadajte žiadne súvislosti so skutočnosťou' - (niečo je v nej fiktívne, niečo reálne ;3)..
Dúfam, že sa vám bude páčiť :')
Pre 'správne navodenie atmosféry', si prosím pustite túto pesničku.. Ďakujem ;)
(nikoho nenútim! ;) :D O:3)




Slzy sa mi hrnuli do mojich zelených očí a..nedali sa zastaviť.. Stekali po mojich výrazných lícach čoraz intenzívnejšie.. čoraz bolestivejšie.. Zrazu som zastavila.. Pomaly som otočila tvár ku zamračenému nebu.. Nezastavujúce húfy ľudí, ktoré okolo mňa šialenou rýchlosťou prechádzali sa na mňa na chvíľu začudovane pozreli a ďalej sa venovali tomu neskutočne krutému boju s časom.. Ponáhľali sa, hoci ani oni určite nevedeli, kam presne idú..
Na moju tvár, stále zakrytú 'maskou', ktorú som nepretržite a tak zúfalo nosila zrazu spadla kvapka.. Zatvorila som oči, aby som nemusela vnímať ten šialený zmätok naookolo.. Slzy mi stekali po mojom holom krku.. a boleli.. akokeby.. mi niekto rezal pokožku.. tie slzy.. totiž mali príbeh..
Na tvár mi zrazu začali padať ďalšie a ďalšie kvapky.. Zdvyhla som s hlbokým nádychom ruky na rovinu ramien a dlane otočila smerom k nebu.. na ľavej ruke s prsteňom vtáka s rozprestretými krídlami.. vyjadrujúceho slobodu.. voľnosť... Bolo mi lepšie.. nevidela som a ani nepočula to nehorázne obohrané divadielko konajúce sa vôkol mňa, ktorého som mala už naozaj pokrk.. Odhodila som svoju 'neviditeľnú masku'..


'Uhm, uhm..' - zrazu si niekto vedľa mňa odkašľal.. strhol sa lejak.. teraz pripomínali padajúce kvapky malé bomby, ktoré.. chceli zničiť všetko... čo im prišlo do cesty.. Pomaly som neochotne otvorila oči.. ruky som si zložila k telu.. Pomaly som sa otočila.. za .. 'niekým'..
'Ahoj.. uhm.. nechceš pod dáždnik?' - spýtal sa ma s neistým úsmevom.. v pravej ruke zvierajúc tmavomodrý dáždnik.. Chcelo sa mi plakať ešte viac.. Ten, kto ma oslovil.. bol.. chalan, ktorému som.. nechcela zlomiť srdce.. Pre ktorého som sa tak trápila.. kedysi som ho bezhlavo milovala.. no po tom, čo som stretla niekoho iného...
Vedela som, že ma ten 'dáždnikový chlapec' má rád.. už dlhší čas.. pri našom 'spoločnom pobyte vonku' sa mi s tým.. priznal.. a ako ma tak 'namotával' - a ja som sa nehorázne trápila.. vlastne obaja..
Bolo to už jednoducho neúnosné..
'Čau.. nie.. ďakujem.' - odsekla som zase s 'nasadenou neviditeľnou maskou'..
'Aha.. tak.. sorry..' - povedal a otočil sa na odchod..
Niečo.. niečo vo vnútri mi hovorilo, že to nemám robiť.. ale.. spravila som to..
'Počkaj!' - zakričala som naňho s miernym zúfalstvom v hlase.. keď som si uvedomila, ako zúfalo to znelo, rýchlo som si roztržito odkašľala.. On zastal a otočil sa..
Ja som bola už na kosť zmoknutá.. ale.. to bolo to posledné, čo ma v tej chvíli trápilo..
'Chcem...' - začala som pomaly a zťažka som preglgla - '...aby sa to už konečne vyjasnilo' - dodala som a uprene naňho pozrela.. síce som sa triasla od zimy a prúdy dažďovej vody po mne stekali, chcela som.. to už ukončiť..
'Okej.. ale poď pod dáždnik..' - povedal s miernym úškrnom.. Pomaly som sa k nemu priblížila.. až nakoniec som sa ocitla pod dáždnikom s ním.. tak blízko.. myseľ chcela odísť a čiastočne aj srdce.. ale.. predsa..
'Vieš.. mala som ťa.. vlastne ťa aj mám rada.. a vážim si ťa ako človeka.. naozaj.. len.. nechcem ti nijako ublížiť.. ale.. moje srdce.. patrí inému..' .. hovorila som pomaly..
Jeho tvár razom zosmutnela.. jeho oči sa bolestivo zaleskli.. myslela som, že sa mi to len zdá.. ale.. opak bol pravdou.. akoby to čakal..
'Hm.. takže.. len.. kamaráti??' - spýtal sa ma so sklonenou hlavou, pričom zdôraznil slovo len.. a aj keď sa veľmi snažil, hlas sa mu triasol..
Strašne ma to bolelo.. to, že som mu ublížila.. sama som vedela, aké to je.. keď vás niekto nechá.. hlavne.. mala som ho rada.. a istý čas som o ňom básnila non stop 24 hodín denne...
ale.....
človek sa mení..


P.S.: Čo hovoríte na pesničku? O:)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Violet† Violet† | Web | 4. června 2013 v 19:15 | Reagovat

nádherný blog '')♥

2 *Chocogirl* *Chocogirl* | Web | 4. června 2013 v 19:29 | Reagovat

úžasná poviedka :-) a tá pieseň :-)

3 Naty Naty | Web | 5. června 2013 v 14:27 | Reagovat

V té písničce mám celkem dost vzpomínek :)) :D a pěkný článek :)

4 chelsea-jordan chelsea-jordan | E-mail | 5. června 2013 v 16:17 | Reagovat

Krásná je ta písnička ^^

5 Ladycarrot Ladycarrot | Web | 5. června 2013 v 18:49 | Reagovat

*tu písničku jsem vždycky žrala^__^
*ta povídka je totálně boží!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama