Hidden angel (6.kapitola)

16. května 2013 v 16:34 | Bé |  HIDDEN ANGEL
(www.google.sk)

Ráno som sa zobudila v posteli.. Bolo to veľmi zvláštne.. ani neviem, ako som sa tam vôbec dostala.. pamätám si len, že po tom, ako som 'našla' tú čiernu perzskú mačku, ktorá skočila do mojej izby som ju ešte chvíľu hladkala na posteli, no na zvyšok.. si už nespomínam.
Rukou som sa oprela o vankúš, ktorý bol ešte stále mokrý.. musela som plakať aj v noci.. Pozrela som sa smerom k oknu, ktoré bolo zavreté. Zrazu ma pochytila mierna panika, ktorá sa každou sekundou stupňovala.. 'Kde je mačka?' - spýtala som sa vduchu samej seba..

Pozrela som sa na posteľ.. prudko som vstala a prehľadala celú izbu.. celé poschodie..
So splašene búšiacim srdcom som prehľadala aj prízemie.. no márne...
"Kde je mačka?" - spýtala som sa narovinu s trasúcim sa hlasom, keď som stúpila na prah kuchynských dvier.
Samantha stála pri kuchynskej doske s rozpustenými rovnými vlasmi, bielom tričku s krátkymi rukávmi a svetlozelenými teplákmi. Práve si natierala celozrnný chlieb jahodovým lekvárom. Prekvapene sa na mňa pozrela - "Aká mačka?"
Túto odpoveď, som takpovediac čakala..
Rýchlo som vybehla hore po schodoch, ktoré s každým mojim stúpnutím zavŕzgali.. ako vždy..
Vbehla som do dverí, ktoré som nechala otvorené.. moje nohy ma už nevládali udržať a spadla som s prekvapivou ľahkosťou pierka na koberec.. na mojej posteli, v ktorej som pred chvíľou ležala, bola presne tá istá mačka, aká včera sedela pred mojim oknom na streche.. Pred sebou mala tri biele pierka.. pierka ako z krídel anjela..
"Kde si sa tu vzala?" - spýtala som sa nežne, hladkajúc mačku, ktorá sa na mňa láskyplne pozerala, keď som nazbierala sily a odvahu postaviť sa.. Sadla som si na kraj postele a ona sa s tichým pradením usalašila na mojom vankúši pozorne sledujúc pierka.. Zobrala som ich do trasúcich sa rúk.
Boli také jemné, no zároveň tak.. neskutočné..
Pozrela som sa na mačku, ktorá ma teraz hipnotizovala jej pohľadom.
Zrazu som počula, ako niekto ide hore po schodoch.. bola to Samantha. Pozrela som sa smerom k dverám. Po chvíli sa v nich zjavila moja teta.. vyzerala dosť ustráchane a mňa to mierne zarazilo.. po tom, ako moji rodičia zomreli a odvtedy sa o mňa stará.. je to ako niekto úplne iný.. cudzí človek, ktorý tetu Samanthu ukradol..
"Angela.. dnes nepôjdeš do školy.. s pani riaditeľkou sme sa dohodli, že to bude tak najlepšie.. možno to je len tým, že.. po tej nehode jednoducho musíš nazbierať sily, aby si.." - povedala mi a ja som ju len mlčky počúvala.. takže riaditeľka už Samanthe dala vedieť.. a oni túto 'situáciu' vyriešili aj bezomňa.. z mojich hlbokých myšlienok ma vythol zhrozený Samanthin pohľad na môj chrbát...
"Angela! Tvoj chrbát..! Je celý.. krvavý!" - skríkla zrazu Samantha... oči jej zaklipkali a spadla na zem.. pamätám si, ako mi môj otec so smiechom hovoril, že jeho sestra - Samantha vždy odpadávala, keď videla krv... kebyže teraz neodpadla, myslela by som si, že je prvého apríla.. Rýchlo som k nej pribehla a snažila sa ju prebrať.. tep mala našťastie stále normálny.. naozaj.. odpadla..
Pomaly som vstala a pozrela sa na zrkadlo, ktoré bolo blízko dverí.. Otočila som sa, aby som videla svoj chrbát.. a naozaj.. malé prúdy červenej krvi mi stekali po chrbte ako pomalá láva chystajúca sa zahaliť postupne celú Zem.. mala som na sebe čierne tielko - svoje zvyčajné pyžamo, teraz pomaly vpíjajúce potôčiky krvy..


Ako som tak kráčal po prázdnej a falošnej, no žiakmi preplnenej chodbe s nádejou, že práve tu, nájdem to dievča - stelesneného anjela, do cesty sa mi zrazu postavili moji traja bývalí kamaráti - Tom, Steven a Jack, alebo Big Boss - meno, ktoré si 'vymyslel', či skôr ukradol, aby sa ho mladší žiaci báli a 'uctievali ho'.. inak je to obyčajný slaboch..
"Koho hľadáš, zradca?" - spýtal sa ma 'BB' a s posmešným výrazom sa na mňa pozeral.
"No teba určite nie.." - povedal som a mierne sa uškrnul..
"Tak toto si už prehnal!" - povedal nahnevane Steven - najväčší bitkár.
"Nechaj ho tak, Steven.. dnes poobede maličký.. kebyže sa skryješ aj na druhú stranu zemegule, nájdeme ťa.." - povedal Jack a začala sa smiať.. smiať tónom, ktorý pokladal za 'vééľmi' nebezpečný a zákerný. Namiesto toho si 'vyslúžil' len nechápavé pohľady ostatných študentov. Jack kývol ľahostajne hlavou, na znak, že je čas ísť.. Steven ho poslušne nasledoval, no Tom ešte stál na mieste.
"Za ten včerajšok fakt prepáč.. nechcel som.. ja.. ako sa volá tá tvoja kamoška?" - spýtal sa ma zrazu potichu.. z jeho hlasu som vycítil, že mu je to ľúto, no zároveň.. na mojej odpovedi mu veľmi záležalo..
"Neviem.." - povedal som a bez náznaku emócii sa vybral na druhý koniec chodby. Tom sa na mňa ešte chvíľu pozeral a vybral sa za svojou 'partou'.. Tom bol jediný môj pravý kamarát.. aspoň som ho tak bral.. ako svojho brata.. ako niekoho, na koho som sa mohol spoľahnúť..no po tom, ma sklamal.. na plnej čiare.. odvtedy neverím nikomu... len jej..
"Hidden angel" - zamrmlal som si potichu.. len pre seba..
Áno! … 'Hidden angel'! Tak budem to dievča volať! .. radoval som sa vduchu..
Doma ma čakala moja 'zvyčajná práca'.. keď som sa chystal nahnevane rozpoliť prvé poleno, strašne ma začal svrbieť chrbát.. Mal som pocit, že asi vyletím z kože, ak sa nepoškrabem.. Vyzliekol som si svoju čiernu otrhanú bundu, ktorú mame dala nejaká 'charita' no ani to nepomohlo.. a hoci bolo najmenej mínus päť stupňov, vyzliekol som si aj tričko.. tá bolesť a svrbenie sa ešte zväčšovalo... Zrazu mi spadlo niečo do ruky.. bolo to biele pierko..
Nechápavo som sa naňho zahľadel.. pomaly som dvíhol hlavu k belasomodrému nebu.. mokré kvapky zrazu padali na moju tvár, hoci na oblohe nebol ani mráčik.. Zrazu.. zrazu ma zasiahlo niečo silné a .. veľmi veľké.. pamätám si len, na žiarivý záblesk, ktorý sa rozdvojil.. jedna časť išla do môjho srdca a tá druhá.. do bieleho pierka, ktoré som ešte stále držal v ruke.
Prebral som sa až na to, ako ma moja sestrička Tania jemne fackala po tvári.. jej slané slzy stekali po mojej tvári v sprievode dažďových kvapiek, ktoré nás s láskou a empatiou obmívali.. akoby sa snažili nás chrániť.. Rýchlo som si sadol.. Okolo mňa bola krv.. samá krv.. prúdy krvi, ktoré splavovalo množstvo dažďovej vody, sa rozšírili po celej našej záhradke. Zrazu som pocítil akúsi ľahkosť.. Oči sa mi zavreli a ja som znova padol.. Do krvavej trávy, ktorej dotyk bol ako vpadnutie do tak jemného vankúša, o ktorom sa mi môže len snívať..
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Inny Emilly Inny Emilly | Web | 16. května 2013 v 17:51 | Reagovat

aj, sem zase pozadu ve čtení :( musím si někdy udělat čas a dočíst si co sem zameškala =(

2 Ladycarrot Ladycarrot | Web | 16. května 2013 v 19:50 | Reagovat

[1]: přesně-.-

3 LΔDY SECRET LΔDY SECRET | Web | 16. května 2013 v 21:33 | Reagovat

Smutné, ale krásné :)

A děkuju moc za pochvalu mého blogu, tvůj blog je taky moc pěkný. ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama