Hidden angel (5.kapitola)

30. dubna 2013 v 16:26 | Kate |  HIDDEN ANGEL
(www.weheartit.com)

Bola ako anjel.. anjel, ktorý ma zachránil v poslednej chvíli... Po tom, ako ma Jack - bývalý dobrý kamarát pustil na zem, ucítil som akúsi úľavu.. Počul som už len ako sa ku mne to dievča prihovára.. jemným, no predsa znepokojeným anjelskym hlasom.
"Nadier! Kde trčíš s tým drevom??" - kričala na mňa moja mama.
"Hneď mami!.." - zakričal som jej naspäť, naoko pokojne, no vnútri potláčajúc niečo.. neúnostne veľké..
Zrazu, sa dovtedy krásne belasé nebo zahalilo do tmavomodrého odtieňa. Zdvihol som hlavu... zostal som stáť na mieste ako obarený, v ruke držiac kláty dreva, ktoré som s hnevom narúbal.
Na mieste čiernych a tmavomodrých oblakov sa zjavila tvár.. tvár diabla..ktorý sa mi snažil niečo povedať, no vôbec som mu nerozumel..
"Nadier! Daj sem to drevo!..." - povedala zrazu moja mama, ktorá prišla za mnou von. Otočil som sa za ňou. Zhrozene sa na mňa pozrela - "Deje sa niečo? Vyzeráš.. hrozne.."
Po chvíli mi nervózne vytrhla z rúk drevené polená a vrátila sa naspäť do nášho.. "domu".. vôbec sa nepozrela na oblohu.. nevšimla si.. nič..


Rýchlo som sa obzrel hore.. Zase to bolo to krásne belasomodré nebo, ako predtým..
V tej chvíli zo mňa vyšlo niečo, čo .. čo som dovtedy potláčal..
V zúrivom amoku som kopol do veľkého pňa stromu, na ktorom som každý deň rúbal drevo, ktoré som predtým každý deň ukradol z blízkeho lesa.. to bol dôvod, prečo ma moji bývalý kamaráti bijú.. a nielen oni.. ale.. veď ja za to nemôžem.. nemôžem za to, že nás otec opustil.. nemôžem za to, že naša mama prešla o prácu a kvoli tomu sme sa museli presťahovať z veľkého rodinného domu do tejto malej, schátralej búdky, ktorú tak z duše nenávidím..
Myslím, že by som sa pri tom dievčati neudržal a.. spravil niečo zlé.. lenže to, čo z nej žiarilo.. bolo tak neuveriteľne silné, až všetku moju bolesť a žiaľ vsalo.. do seba..

Keď môj mozog zaznamenal, že som kopol do pňa, moje telo pohltila bolesť... omnoho väčšia.. omnoho silnejšia, než ktorú som pociťoval pred chvíľou..
"Nadier, poď domov.."
"Daj mi pokoj!" - skríkol som v zúfalstve.. Otočil som sa.. stála tam moja malá štvorročná sestrička Tania.. tá, ktorú som zo všetkého najviac miloval a kvoli nej som to všetko robil.. Malými, orieškovými očkami sa na mňa vyplašene pozerala a hnedý plyšový macko, ktorého doteraz držala pustila na zem.
"Och.. Tania.. prepáč.. nemyslel som to tak.." - povedal som ospravedlňujúco. Rýchlo jej zdvihol macka a podal jej ho.
"Hneváš sa na mňa?" - spýtala sa ma bojazlivo.
"Nie.. kdeže.. nemám za čo.." - povedal som a snažil sa na ňu milo usmiať.
Chytil som ju za jej rúčku a poslednýkrát sa pozrel na oblohu..
Na belasom podklade sa občas ukázali tmavomodré obláčiky.. predstavovali tvár... tvár diabla..



Bosými vychudnutými bledými chodidlami som opatrne schádzala po studených mramorových schodoch, len v akejsi vyblednutej staroružovej nočnej košeli. Jemne som sa pridržiavala chladného múru a.. zrazu som započula hlasy.. obidva veľmi známe.. Na chvíľu som zastala, hoci chlad sálajúci okolo mňa mi to veľmi nezľahčoval..
"Mala by o tom vedieť.." - povedal jeden hlas.. ženský hlas.. veľmi jemný.
"Nie, Rai Naoki. Nemyslím si, že je to dobrý nápad.. dozvie sa to, až keď bude ten správny čas."
'Nestoj tam! Choď sa pozrieť, kto sa to tam rozpráva!' - hovorila som si vduchu. Zrazu som začula kroky približujúce sa.. ku mne.. srdce mi začalo biť ako najaté.
Nad točitými schodmi sa zrazu objavila postava - jej tieň, ktorý sa náhle zväčšoval a zväčšoval..
"Angela, zlatko.. ešte nespíš?" - spýtala sa ma láskavo.. Bola to moja babička...



"Cŕŕŕn!" - ozvalo sa zrazu z budíka pri mojom uchu. Lenivo som si zívla a vypla bláznivo vyzváňajúci budík na nočnom stolíku, ktorý mi už začína liezť na nervy. Pozrela som sa na čiernobiele digitálne hodinky oproti postele.. 08:00 ..
'Dokelu! Zaspala som a Samantha sa ma ani nepokúšala zobudiť..?' - hovorila som si v duchu a zamyslene som na chvíľu zadívala von oknom.. Za oknom sedela na červených kachliach strechy mačka.. čierna mačka..
Pomaly som vstala a priblížila sa k oknu.. Mačka, ktorá sa dovtedy pozerala akoby 'do neznáma' sa pozrela na mňa.. ani sa nepohla.. jej huňatá čierna srsť sa v jemnom vetríku pohybovala veľmi vznešene a elegantne ako pôsobenie samotnej mačky..
Opatrne som otvárala plastové okno.. no ona sa stále nepohla..
Keď bolo okno úplne otvorené.. vstala a priblížila sa ku mne.. opatrne oňuchala moju ruku, o ktorú sa o chvíľu začala opatrne obtierať.. začala priasť..
V jej očiach boli vidieť iskričky šťastia a niečoho.. nebeského...
Čierna nemusí byť len farba, no nie vždy musí znamenať zlo.... Dôležité je, čo sa za ňou v skutočnosti skrýva.. ak ju hneď 'zaškatuľkujeme', môžeme prichádzať o niečo, čo si vopred neuvedomíme.. niečo, pre nás možno veľmi cenné..
Zrazu ktosi zaklopal na dvere mojej izby. Bola to Samantha. Vyzerala vcelku spokojne.. aspoň niekto..
"Oh.. Angela.. už si hore? Ja len že.. s pani riaditeľkou sme sa dohodli, že teraz bude pre teba asi najlepšie, keď do školy nepôjdeš.. budeš sa učiť doma.. vlastne, ak môžem, budem ťa učiť ja." - povedala a opatrne čakala, čo jej na to odpoviem. Milo som sa na ňu usmiala a spýtala sa jej - "Nevieš, komu patrí táto mačka?"
"Aká mačka..?" - povedala mi a po chvíli sa na mňa pozrela s miernymi obavami - "Myslím, že ti určite bodne oddýchnuť si od.. všetkého.. idem ti spraviť raňajky." - dodala predstierajúc úsmev.. vedela som, že myslela, že mi preskočilo..
Zabudla som.. už dlho sa mi nestalo.. že by som videla to, čo ostatní nie.. Na sen, o ktorom si nemyslím, že to bol 'len' sen, ale akási spomienka z detstva, som úplne zabudla.. Čiernu mačku, ktorá mi teraz sedela na nohách som jemne s úsmevom pohladkala po jej hodvábnej srsti a ona začala spokojne priasť.. Na jej hodvábnu srsť spadla malá kvapka.. moja slza..
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ladycarrot Ladycarrot | Web | 30. dubna 2013 v 19:39 | Reagovat

Jetšě nemám přečtené ty předtím-.- nestíhám!

2 uncertainangel uncertainangel | Web | 30. dubna 2013 v 19:47 | Reagovat

[1]: Tak to aby som nepridávala ďalšiu kapitolu :3 ani ja nič nestíham :// a už mi to lezie na nervy ;/ na všetko, čo by som chcela/čomu by som sa chcela venovať nemám čas...aj na blog..joj ://

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama