Hidden angel (4.kapitola)

28. dubna 2013 v 16:35 | Kate |  HIDDEN ANGEL
(www.weheartit.com)


Cestou domov som premýšľala, či by som nebola radšej, keby to, čo sa mi počas meditovania zdalo, bolo skutočnosťou..
"Riadne mu to natrite! Zaslúži si to!" - počula som zrazu hrubý chlapčenský hlas. Zdvihla som hlavu. Traja agresívni a arogantní tínedžeri bili nejakého malého chlapčeka s aktovkou na chrbte.
"Hej, vy! Prečo ho bijete?! Veď vám nič neurobil!" - zakričala som na nich nervózne a oni na chvíľu prestali a pozreli sa na mňa s pohŕdavosťou. Zrazu sa všetci traja začali smiať. Smiať, tým najodpornejším smiechom, aký som kedy počula.. oo.. a tak falošným..
"Ale, ale.. koho to tu nemáme.. našu malú strigu!" - ozval sa bezcitne najvyšší chlapec, ktorý sa na to všetko len pozeral a natáčal to na video.
So zapnutou kamerou sa ku mne začal približovať a jeho úškrn sa zväčšil. Dvaja ďalší, ešte stále zostali na mieste a nehybne čakali, čo sa bude diať.. Jeden držal pevne toho malého chlapca a druhý bol v pohotovosti, keby sa predsa len dostal zo zovretiatoho prvého..
Zostala som pokojne stáť len pozerajúc na približujúceho sa chalana, asi tak o pár rokov staršieho..

Jeho kamera z ničoho nič spadla na zem a on neveriacky pozrel raz na mňa a raz na kameru, ktorá nebola teraz v práve najlepšom stave..


"Ty jedna malá.." - začal naštvane, no potom ho "niečo" zastavilo.. bola som v "bubline", do ktorej sa niekto taký, ako je on, nikdy nemôže dostať..
V jeho očiach bolo vidieť plamene, ktoré založil sám diabol.. Tak ukrutné a tak odporné..
Chytil si nahnevane pravú ruku, ktorou sa ma chystal udrieť a s nenávisťou sa na mňa pozeral.
"Kašli na ňu.. a vôbec.. vypadnime z tadeto, aj tak budeme mať zle a chlapec už dostal to, čo si zaslúžil." - povedal chlapec, ktorý držal malého školáka.
"Nebuď debil! Ty máš strach??.." - ozval sa posmešne chlapec, ktorý stál asi meter predo mnou. S posmešným výrazom sa na mňa poslednýkrát pozrel a išiel naspäť k ostatným.
Chalan, ktorý držal toho malého chlapčeka, ho pustil a on spadol na zem ako krehká handrová bábka.
"Počuj.. BigBoss..neprehnali sme to tak trochu?" - spýtal sa mierne zmätene jeden chalan, pozerajúc sa na bezvládne telo.
"Ale.. netrep.. dobre.. padáme.. a s tebou si to ešte vybavím!" - zakričal na mňa ich "vodca" a všetci sa zrazu rozbehli smerom do mesta.
Keď úplne zmizli z dohľadu, rýchlo som podišla k chlapčekovi.
Jeho tep sa stával pomalší.. a pomalší..
Do očí sa mi nahrnuli slzy.. Naokolo nebol nikto, kto by mi mohol pomôcť, mobil som pri sebe nemala a nablízku nebola žiadna telefónna búdka.
"No tak.. chlapček.. teraz to nesmieš vzdávať.." - povedala som potichu.
Takto zblíka vyzeral ešte mladšie.. Chytila som jeho malú rúčku.. Bola taká studená a krehká..
Bolo to ako vtedy.. pred desiatimi rokmi, kedy starší chlapci zmlátili môjho najlepšieho kamaráta, no prišla som príliš neskoro... príliš neskoro na to, aby som ho zachránila.
Nechcela som, aby sa to zopakovalo.. aby malý, nevinný chlapec zaplatil svojim životom za niečo, čo nemôže..
Po chvíli nás obidvoch zahalil vzdušný biely striebristý oblak...všetky rany,.. všetky bolesti, ktoré mu tí bezcitní ľudia spôsobili, boli zrazu preč.
S horkými slzami a úsmevom na tvári som ho jemne pohladila po jeho malom čele.. Otvoril oči.. Mal ich hnedé..ako kávové zrná tety Samanthy... Usmial sa.. Poobzeral sa okolo seba. Po chvíli sa ma detským hlasom spýtal - "Ty si anjel?"
"Nie, nie som.." - odpovedala som mu s miernym pobavením.. - "Si v poriadku? Cítiš sa dobre?"
"Áno.. cítim sa veľmi dobre.." - odpovedal mi spokojne a pomaly sa posadil.
"Ak chceš, môžem ťa odprevadiť domov.. kde bývaš?" - spýtala som sa ho.
"Tam.." - povedal ukazujúc na malý schátraný domček.
"Dobre.. tak ťa odprevadím." - povedala som s úsmevom a pomohla mu vstať.

To je.. fascinujúce.. malý chlapček, na ktorom sa očividne pravidelne koná zlo, sa aj napriek tomu všetkému dokáže usmievať ako v lete slnko.. akoby sa ani nič nestalo..

"Už sme tu.." - povedal a začal niečo loviť v jeho malom obtrhanom batôžku - "Toto je pre teba.. je to môj jediný majetok.. je to darček pre teba - za to, že si mi pomohla.."
"Ale.." - chcela som namietať, no to mi už do ruky vkladal preňho najcennejší predmet. Usmial sa na mňa a bez slova odišiel do malého skromného domčeka, z kade bolo počuť nahnevaný hlas nejakej ženy - zrejme jeho matky a ďalšie hlasy detí.. veľa hlasov..
"Och! Zase si sa túlal..choď narúbať drevo, začneme kúriť." - počula som tú ženu - jeho matku, ako naňho hneď z dverí kričí.
Do očí sa mi vtisli ďalšie slzy.. bez slova som sa pobrala domov...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Inny Emilly Inny Emilly | Web | 28. dubna 2013 v 17:13 | Reagovat

já už jeden zkusila http://nd06.jxs.cz/079/224/635928e555_92740993_o2.png :)
jinak už 4. kapitola? to mi jedna unikla, sakryš. dneska sem unavená a bolí mě hlava a asi pudu brzo spát a nemám náladu číst nic co má víc jak 4 řádky, ale slibuji, že zítra nebo pozítří si přečtu obě dvě. Dneska jsem zrovna cestou v autě na to myslela. Co budou po ní chtít v té ředitelně a tak :D

2 nataliwoodsen nataliwoodsen | Web | 28. dubna 2013 v 18:37 | Reagovat

velmi dobré !
po celou dobu opravdu emotivní a navíc ,miluji slovenské texty !
jen tak dál :)

3 Ladycarrot Ladycarrot | Web | 29. dubna 2013 v 8:11 | Reagovat

Musím si přečíst i předchozí díly:)

4 jackie jackie | Web | 29. dubna 2013 v 17:57 | Reagovat

moc se mi líbí tvůj design :))! jinak jsem taky nějak minula ty předchozí díly, musím to načíst večer, už se těším, krásně píšeš totiž, čte se to suprově .))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama