Hidden angel (2.kapitola)

21. dubna 2013 v 8:56 | Kate |  HIDDEN ANGEL

(www.weheartit.com)

Ráno ma zobudil budík, ktorý som mala nastavený na šiestu.. A je znova pondelok.. deň, kedy sa po víkende vracajú deti do školy a dospelí do práce.
Ani neviem ako som včera zaspala, no zobudila som sa na zemi objímajúc sloníka. Cítila som sa už omnoho pokojnejšia a vyrovnanejšia, hoci vnútri ma to stále ukrutne bolelo.
Upravila som si prameň čiernych vlasov za ucho a pozrela sa do svojej skrine s oblečením.. Po krátkom rozmýšľaní som si na seba hodila biely chlpatý svetrík, ktorý mal vzadu vystrihnuté krídla, pod ním čierne tielko a čierne úzke rifle. Vyhrnula si rukávy, prečesala svoje vlasy a zopla si ich do vysokého copa. Zobrala do ruky školskú tašku a zišla dole do kuchyne. Samantha už jedla jej raňajky - biely jogurt, ovsené vločky a banán, myslím.
Vyzerala celkom unavene. Keď ma zbadala vo dverách, mikla sa, akoby som ju vyrušila pri nejakom zločine. Neisto sa na mňa usmiala.
"Dobré ráno." - pozdravila som so slušnosti.
"Naozaj mi je to ľúto, Angela." - prerušila niekoľko sekundové ticho.
Ignorujúc jej slová som si do chodby položila tašku a vrátila sa naspäť do kuchyne.
"Viem, že je to pre teba ťažké, ale.." - pokračovala vo svojom monológu.
"Nemusíš sa ospravedlňovať.. nie je to tvoja chyba. Mohli by sme o tom už nerozprávať, prosím ťa..?" - prerušila som ju s miernou nervozitou. Prekvapene na mňa pozrela a zase nastalo ticho. Tentoraz niekoľkominútové, ktoré jedine prerušoval zvuk mikrovlnky, v ktorej som si práve hriala mlieko. Po následnom cinknutí som si doň ešte nasypala cereálie a sadla si za stôl.
"Dobre..máš pravdu, len ma trochu prekvapilo, že si sa s tým tak rýchlo zmierila... inak, dnes ti to naozaj pristane.. a.. aby som nezabudla." - povedala a mne konečne po dlhom čase jej úsmev nevadil - "..na tvoje narodeniny, som samozrejme nezabudla, len som po tom.. dávam ti ho až dnes. Dúfam, že sa ti bude páčiť, nakoľko som počula, že sa ti takéto veci páčia."
Zohla sa pod drevený stôl a vytiahla z tade bielo-čiernu narodeninovú tašku, ktorú mi podala so slovami - "Všetko najlepšie, Angela!"
Bez slov som si ju zobrala a otvorila ju.. Rýchlo som prebehla pohľadom po kope darčekov, ktoré som od nej dostala - náhrdelníky v tvare kríža a anjelích krídel, či knižka, ktorej názov ma až tak popravde nezaujal.
"Ďakujem Samantha, ale myslím, že si to nezaslúžim." - povedala som a pozrela sa na ňu.
"Ale.. kdeže.. si príliš skromná.. naozaj mi prepáč.. uvedomila som si, že som sa k tebe nesprávala veľmi milo.. dúfam, že mi odpustíš." - začala sa zrazu ospravedlňovať. V jej očiach bolo vidno, že je rada, že to povedala a myslí to úprimne, no po tých všetkých nie šťastných rokoch, ktoré ju poznám.. sa to jednoducho zabudnúť nedá.
"Odpúšťam ti, ale.. prepáč.. nezabudnem.." - odpovedala som jej narovinu.
"Jasné.. veď to sa ani nedá..." - povedala so smiechom a ja som sa na ňu zahľadene pozerala bez náznaku úsmevu, či pobavenia - "uhm.. a mohla by si sa na mňa občas aj usmiať.. veď si tak nádherné dievča.. určite máš aj veľa obdivovateľov."
"No.. obdivovateľov nie.." - odpovedala som jej a milo sa na ňu usmiala.
"V každom prípade u niekoho pôsobíš veľmi tajomne... Och.. už je veľa hodín.. mala by si si švihnúť, ak chceš stihnúť školu." - povedala zrazu.
Rýchlo som dojedla svoje raňajky a rozlúčila sa s ňou.

"To je ona.." - šepkali a ukazovali na mňa ľudia, popri ktorých som cestou do školy prechádzala. Niektorý so smiechom, iný s ľútosťou a ďalší s akoby posvätnou úctou. Nechápavo som sa na nich pozrela a zrýchlila krok.

V škole to nebolo o nič lepšie. Starší študenti do mňa strkali a drgali ako keby som bola nejaký odpad.. To naozaj siaha úbohosť človeka až tak ďaleko?! Čo odo mňa, pre Boha, tí ľudia chcú!

"Slečna Angela Uncertová, prosím, dostavte sa ihneď do riaditeľne. Opakujem! Slečna Uncertová, do riaditeľne!" - ozvalo sa zrazu zo školského rozhlasu. Tep srdca sa mi o polovicu zvýšil a ostrá bolesť teraz prestúpila do hlavy.
"Zhoríš v pekle! Ty diabol!" - zakričal na mňa zrazu chlapčenský hlas..
A vtedy mi to došlo..

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Inny Emilly Inny Emilly | Web | 25. dubna 2013 v 19:41 | Reagovat

juhuu druhý díl, přemýšlím, jestli mám číst hned nebo si to nechat až před spaním :D :) No dám si aspon kousek, musím! :D

2 Inny Emilly Inny Emilly | Web | 25. dubna 2013 v 19:46 | Reagovat

neodolala jsem. musela jsem číst hned! jsem napjatá na další díl. Co v ředitelně? a co jí došlo? nevydržím :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama