Hidden angel (1.kapitola)

20. dubna 2013 v 11:16 | Kate |  HIDDEN ANGEL
(www.weheartit.com)

Práve pred pätnástimi rokmi - 10.03.1997 sa v pondelok o 23:15, v jednej z londýnskych nemocníc narodilo jedno obyčajne neobyčajné dievča, ktoré už vtedy vedelo, že..


Zdvihla som zamyslene hlavu k úzkemu vysokému oknu, ktoré zdobili biele čipkované záclony, ktoré mi uháčkovala moja babička - otcova mama.. Tie záclony mi ju zakaždým pripomínajú.. tú, ktorú som tak z celého srdca milovala a milujem.. Jedine ona mi rozumela. Jedine ona vedela, čo sa so mnou vlastne "deje" a chápala to.
Jej krásne dlhé čierne vlasy, ktoré mala ešte aj vtedy, keď jej bledú tvár posypali jemné vrásky nosila vždy zviazané do drdola.. Vyzerala ako čínska bábika.. Nádherne krehká, nádherne tajomná..
Keď som bola malá, každý večer mi rozprávala rozprávky o anjeloch a motýľoch, ktorí hľadajú svoju cestu - poslanie vo svojom živote. Nikto.. nikto pri nich nestál.. nikto im nečistil ich bolestné rany zapríčinené tým krutým, bezcitným..
"..no nezabúdaj.. vždy som tu bola, som, aj budem pre teba.. a teraz už spi, ty môj tajomný anjelik." - ukončila vždy s úsmevom na tvári a nakreslila mi na čelo kríž.

Chytila som do ruky malý strieborný krížik - prívesok na náhrdelníku, ktorý mi darovala a pozrela sa na oblohu, z ktorej malé snehové vločky poletovali tak bezstarostne a tak upokojujúco, až som na chvíľu zostala v malom tranze.


"Angela!.. Angela! Poď sem!" - zakričala na mňa zrazu zdola Samantha.. alebo človek, s ktorým by sa náš vzájomný vzťah nedal nazvať ako pozitívny.. Zatvorila som svoj denník oblepený čiernou kožou a poslušne zišla dole schodmi. Cestou som si ešte zastrčila za biele tielko krížik, lebo neznáša, keď ho vidí.


Moja teta - Samantha - otcova sestra, má síce len 26 rokov, no správa sa niekedy ako väčšina mojich rovesníčok.. Prirodzené čierne vlasy (ktoré mimochodom tiež zdedila po babičke - jej matke) mala prefarbené na krátke orieškovo hnedé, ktoré jej síce pristali, no nechápala som, prečo si ich prefarbila.. Na sebe mala (predpokladám) najnovšiu kolekciu Coco Chanel - vždy je oblečená podľa najnovších módnych trendov.. žiadna kreativita.. žiadna originalita...
"Ach bože.. Angela.. pozri sa na seba, ako vyzeráš! Videla si sa vôbec v zrkadle?!.. mala by si si s tými vlasmi niečo spraviť - dať si ich prefarbiť, alebo čo..no to je jedno.. pozri sa sem!" - povedala mi a ukázala na monitor počítača.


'Dopravná nehoda

Dnes, dňa 10.03. sa stala dopravná nehoda dvoch osobných áut a jedného nákladného auta na ceste smerom do Londýna...

Zrážka sa stala osudná pre ľudí, cestujúcich v oboch cestovných autách a to pre jeden manželský pár stredného veku a mladú vodičku. Vodič kamióna vyviazol len s ľahkými poraneniami. Momentálne sa zotavuje v jednej z londýnskych nemocníc. Je ešte však otázne, či bude vodič trestne stíhaný, pretože presný priebeh tejto katastrofy polícia ešte vyšetruje. Bližšie informácie Vám poskytneme už čoskoro.'


Keď som sa pozrela na fotografiu z tejto nehody, niečo vo vnútri mňa sa zlomilo a zasiahlo to moje srdce, ako keď sa nepatrný človek pichne o tŕň tak krásnej a naoko jemnej ruže.
Nevedela som sa udržať.. slzy, ktoré začali stekať po mojich lícach ma pálili viac, než slnko spaľujúce už aj tak vyschnutú rastlinu na púšti."Je mi to ľúto.." - povedala zrazu Samantha a objala ma. Vyslobodila som sa z jej zovretia a utekala som hore schodmi do svojej izby, v ktorej vládlo príjemné prítmie..

V strede izby som zastala a so slzami v očiach sa poobzerala po svojej izbe. Z bielych stien som v sprievode plaču pozvešala všetky moje obrazy plné farieb. Vybrala z dna skrine krabicu, do ktorej som ich povkladala. Uložila som do nej aj všetky pestré veci nachádzajúce sa v mojej izbe. Nechala som si jedine veľkého pastelovo zeleného sloníka, ktorého som ako trojročná dostala k narodeninám od rodičov. Krabicu som vrátila naspäť na dno skrine a zatvorila ju. Moja izba sa odtvedy nesie v čierno-bielej farbe.. Sadla som si na koberec. Pozrela sa vedľa seba, kde bol sloník. Usmiala som sa naňho so slzami v očiach a privinula si ho k sebe, hoci bol teraz väčší než ja.

Prečo?..!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Inny Emilly Inny Emilly | Web | 20. dubna 2013 v 11:39 | Reagovat

naprosto úchvatný příběh a už se nemužu dočkat pokračování. Chci vědět víc! :D Co se stalo? Víc o babičce, O jejím příběhu. Povedlo se ti to, hrozně moc :) Píšeš tak úžasně :)

2 Inny Emilly Inny Emilly | Web | 20. dubna 2013 v 11:57 | Reagovat

žádný luxus? podlě mě je to teda super! :) a to mě obvykle moc nebaví číst povídky a podobně, ale tohle mě fakt nadchlo =) možná by to byla i dobrá kniha :D =)

3 Ladycarrot Ladycarrot | Web | 20. dubna 2013 v 12:20 | Reagovat

Máš strašně pěkný dess!:)

4 jackie jackie | Web | 20. dubna 2013 v 20:46 | Reagovat

to je úžasné! jen tak dál .) krásně píšeš, přečetla jsem to jedním dechem a zajímá mě víc .) rozhodně pokračuj!! :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama