Broken heart

13. dubna 2013 v 13:33 | Kate |  Short stories


Teplé slnečné lúče zapadajúceho slnka, žiarili na veselé hrajúce sa deti uprostred toho, priam majstrovského výjavu. Nezvyčajné, pestré kvety vytvárali na dotyk veľmi príjemný koberček, ktorý sa tiahol ažd nevedno kam.. Na oblohe hrali tie na najkrajšie a najhrejivejšie odtiene oranžovej, ružovej, žltej a červenej farby, ktoré dokonale dotvárali obraz slnka, ktoré zapadá.
Chudým bledým prstom som po obraze roztrasene blúdila, ako by som niečo hľadala.. hľadal pochopenie, či azda nádej.. nádej na začiatok niečoho nového..
Zrazu na malú veselú tváričku dievčaťa vo fialových šatách s ramienkami, ktoré bolo mimo celého výjavu - až na kraji - padla slza.. dievča sa uprene pozeralo.. naňho.. na chlapca, ktorý hral so svojimi kamarátmi futbal..
Opatrne som prešla po kvapke.. Tvár dievčaťa som rozmazala. Namiesto jej krásnej tváre, sťa bábika, bola jedna veľká machuľa. Rozmazala som aj jej šaty, ruky a nohy. Už akoby ani tam ani nepatrila.. už tam nebola..
'Kvap!'.. ďalšia slza spadla na tričko mladík, na ktorého sa tak túžebne, teraz už neexistujúce dievča pozeralo..
Druhou rukou som si pretrela oči, z ktorých mi tiekli ďalšie a ďalšie slzy a každá jedna slza bola čím ďalej bolestivejšia a bolestivejšia.. na mieste, kde som 'kedysi mala srdce', som necítila nič.. absolútne nič.. iba bolesť.. ukrutnú bolesť, ktorá sa postupne zväčšovala každou sekundou. Každý môj nádych bol veľkým bojom.
Skrčila som obraz a chytila ho do ľavej ruky plnej slaných sĺz. Trasúc som si zobrala do ďalšej ruky čiernu farbičku a na nový čistý papier som začala kresliť..
Keď som dokreslila, farbička mi padla mi na výkres.. Zatvorili sa mi oči a ja som už len cítila, ako som spadla na zem..


'Bol to jej starý otec, kto ju našiel.. jej jediná rodina, ktorá jej zostala.. nikoho iného už nemala... Našiel ju na bielom plyšovom koberci. V ruke zvierala nejaký skrčaný výkres.. Keď k nej prišiel, nedýchala..'
'To je všetko?' - spýtal sa pokojne detektív zapisujúc si do svojho diára poznámky, ktoré mu diktoval neskúsený mladý policajt.
'A..áno..' - nesmelo koktajúc odpovedal..
'Ste príliš mladý na vyšetrovanie prípadu.. Z kade toto dievča poznáte?' - povedal detektív a pomaly odtrhol od poznámok svoj skúmavý pohľad na policajta.
'Nebola náhodou mladá Shefringová do vás bláznivo zaľúbená, no vy ste jej zlomili srdce.. ?! A to doslovne?' - spýtal sa detektív. V jeho hlase bolo počuť stupňujúci hnev.
'No.. bolo to tak.. a teraz to naozaj ľutujem.' - odpovedal. Jeho oči sa zaleskli a rýchlo sklopil zrak.. na bezvládne telo pokryté igelitom.
'Neskoro..' - dokončil detektív chladne a porozhliadol sa po detskej izbe. Po jeho hneve nezostalo ani stopy.. vytratil sa do neznáma..
Mladý policajt sa pozrel na stôl.. podišiel bližšie.. bol na ňom obraz, hodný vari aj umelca.. Obraz bol zahalený do tmavých, farieb.. Suchá žltá tráva s miestami čiernym nádychom, sivý chodník, zamračené tmavo modré nebo a drevená lavička, na ktorej sedelo dievča.. Plakalo. Prúdy sĺz jej stekali po jej sklonenej tvári. Celá, ako aj ostatné objekty na obraze bola zahalená do tmava. Mala krásne dlhé čierne vlasy, ktoré jej silným vetrom čiatočne zahaľovali tvár. Čierne šaty až po zem boli stelesnením bolesti.. žiaľu.. vyjadrovali absolútnu prázdnotu, no aj náznak hnevu.. Na mieste srdca bola na šatách len diera.. A v nej, iba polovičné srdce, celé od krvi.. Okolo neho bola tma.. prázdnota, (predtým) niečoho tak veľkého a tak silného..
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Inny Emilly Inny Emilly | Web | 13. dubna 2013 v 13:51 | Reagovat

nemáš zač, snad sem pomohla :D
konečně nějaká povídka =) velmi zajímavá, povedla se ti =)

2 *Chocogirl* *Chocogirl* | Web | 10. května 2013 v 12:51 | Reagovat

Len, len, že som sa nerozplakala :-( ale krásne :-)
Na mojom blogu som sa tiež rozhodla pre niečo také, len neviem, kedy sa k tomu dostanem.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama