Like an angel in the sky..

11. února 2013 v 21:26 | Kattie |  Short stories
Ahojte, veľmi ma mrzí, že som v posledných dňoch žiaden článok nepridala, no po týždni voľna, som chtiac-nechtiac musela znova vstúpiť do "školského kolobehu".. Dnes som prišla domov o štvrť na deväť a straašne ma bolia nohy.. ale nediem sa vám tu teraz stažovať ;D
Nedávno ma napadla jedna vec.. Včera som napísala jednu krátku poviedku (neviem, či sa to dá nazvať poviedkou).. Aby som bola úprimná, dosť sa podobá na môj život.. moju povahu a tak ďalej a tak ďalej.. a tak som sa rozhodla, že sem uverejním tú "krátku poviedku".. príde možno depresívne, no dúfam, že sa bude páčiť :3



Srdce mi bilo ako najaté a ja som mala pocit, že mi čo chvíľa vyletí z hrude. Chcela som byť preč.. Preč od všetkého... všetkých.. No hlavne od Neho...
V autobuse som si sadla celkom dozadu k oknu. Zatiahla som tmavo-fialové závesy na oknách, podoprela si dlaňou moju nemožnú hlavu a hľadela do blba.
Cesta mi pripadala ako nekonečná.. So slúchatkami v ušiach som horko-ťažko zadržiavali slzy, ktoré sa mi vnucovali do očí. V hlave mi znel božsky upokojujúci hlas Lany Del Rey, ktorý ma vedel ako jediný vždy upokojiť.
´Prečo?´ - pýtala som sa bezradne sama seba.
Bol taký zlatý.. no potom tam prišla ona a všetko zničila.. všetko!
Keď autobus zastal na mojej zastávke, doslova som z neho vyletela.
Totižto už aj tá prítomnosť ľudí, ktorých som ani poriadne nepoznala, ale každodenne ich v autobuse stretávala ma vytáčala.
Bolo mi strašne zle..
Nevedela som, či sa smiať a či plakať..
Keď som prišla domov, nikto tam nebol.. našťastie.. Na chodbe som rýchlo zhodila školskú tašku. Vbehla do kúpeľne a pustila vodu.. ani nie po sekunde sa z vodovodného kohútika valila studená voda.. Nabrala som si ju do dlaní a všplechla ju na svoju tvár.
Teraz som to už nedokázala.. nedokázala som zastaviť vodopády sĺz, ktoré mi automaticky stekali po mojich sprostých lícach.
Pozrela som sa von oblokom, ktoré sme mali v kúpeľni nášho od sveta odrezaného domu.
Aj napriek slzám, ktoré mi znemožňovali "ostré videnie", takže som videla všetko rozmazane som si to uvedomila..
Pretrela som si roztrasenými rukami oči..
Snehové vločky pokojne a zároveň nenútene padali na dokonale bielu rozprávkovú krajinu..
Obdobie, ktoré som tak milovala.. úplne som naňho zabudla.. kvoli Nemu..
Každý deň, každú hodinu, minútu, či sekundu som naňho myslela.. Zožieral ma pocit, či si to kvoli mojej prehnanej nedostupnosti náhodou nerozmyslel..
Zrazu mi pípol mobil..
´Kto to, preboha môže byť?!´ - pomyslela som si podráždene.
Vytiahla som si pomaly mobil z mojich úzkych džínsov a pozrela sa na displej.. Otvorila som správu..
Usmiala som sa.. Prvýkrát za tento deň.. Hlava ma už nebolela, no vnútorná bolesť veľmi neustupovala..
Mobil mi vypadol z ruky a s buchotom pristál na studenej dlážke kúpeľne.. Zošuchla som sa na podlahu a skrčila si k sebe kolená. Vložila si tvár do dlaní a.. plakala..
SMS-ka bola od Neho..

Kattie

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nat Nat | Web | 13. února 2013 v 13:36 | Reagovat

Pormiň, nesouvisí to s článkem ale máš super design!

2 Inny Emilly Inny Emilly | Web | 1. března 2013 v 1:18 | Reagovat

miluju tvé články a ta povídka! úžasná:) dlouho sem tu nebyla ale ráda se sem vracím. strašně se mi líbí jak píšeš a hodně mě to inspiruje, nevím proč :) ale děkuju ti za to

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama